Po voľnom poldni sa našiel čas konečne podať nejaké správy zo Sústredenia vo Francúzsku. Sedem zverencov plus dvaja tréneri absolvovali v úvodných troch dňoch štyri tréningy a jeden výlet.
V sobotu sme sa konečne všetci stretli na parkovisku pred stanicou v Brne. Teda až na Kláru, ktorá tým pádom zmeškala hromadné nakupovanie v Tescu, ktoré tiež stálo dosť za to. Zobrali sme si tri vozíky a vrhli sme sa na hádzanie jedla do nich. Po nejakej hodinke nakupovania, asi o deviatej večer, sme sa nalodili do áut a vydali sa smerom Praha po Kláru. Po miernych problémoch so stretnutím dal Navra prvý oficiálny príhovor a oslávili sme MDŽ. Teda neviem, či sme to tak úplne stihli do polnoci, ale hádam áno. Následne cesta už prebiehala pomerne nudne. Pár zastávok, inak samá diaľnica a žiadny výhľad. V podstate celé Nemecko a Švajčiarsko sa nedialo nič extra. Zaujímavé útvary za začali objavovať až v druhej polovici Francúzska. Predstavte si to. Krásne svieti slnko, všade naokolo nízka trávička, sem tam nejaký hustníček a do toho všetkého rozbité skalné hrebienky a nošteky. No proste pohľad, pri ktorom si správny orienťák začne predstavovať, ako by sa mu tam behalo a už už má chuť vystúpiť. Po príchode na ubytovanie nás čakalo malebné mestečko. Fakt tu zastal čas v stredoveku, aspoň architektúrou určite. Jediné čo sa tu zmenilo je to, že pribudol asfalt na cestách, zmenil sa interiér domov a pribudli autá. Po rozdelení sa do izieb (Navra straší vo veži a vybral si posteľ, ktorá je úplne najvyššie) sme sa vybrali na prvý tréning. Keďže to bol scorelauf, nikto nebol disk. Prvé kontakty s terénom nám ukázali, že tu nebude nič zadarmo. Ani čítanie mapy a ani predieranie sa vegetáciou, ktorá má vlastnosti agresívnej mačky. Následne sme sa vrátili na ubytko, kde nasledovala večera a krátka porada. V pondelok sme sa vybrali na tréning na mapu Cercles vicieux (bludné kruhy), a ako už samotný názov značí, išlo o okruhy. Tu si naši „sústrediaci sa“ museli poradiť s detailným čítaním mapy. A to predovšetkým s nerovnomerne a husto rozhádzanými hustníčkami po žltom podklade a do toho rozsypanými kameňmi, zrázikmi a vôbec všetkými tými čiernymi útvarmi. Pri tomto tréningu sa asi nikto nedostal s priemerom pod 10 minút na kilák. Po tréningu sme sa rozhodli vrátiť domov, ale to sa nepáčilo hlavne číslu, ktoré značilo náš dojazd. Prvá posádka vyrazila na miesto, kde mala byť benzínka, tu však nič nenašla a vydala sa hľadať benzínku číslo dva. Druhá posádka vyrazila s niekoľko minútovým meškaním k bodu, kde mala byť benzínka číslo jedna a tu stroskotala na neurčitý čas. Ochutnala tu povestnú francúzsku pohostinnosť a podľa očakávania jej nikto nepomohol. Po nejakej dobe sa vrátila posádka číslo jedna ku bodu jedna, kde bola posádka číslo dva, kde mala byť pumpa schell, ktorá tam nebola a doniesla záchranu v podobe piatich litrov nafty. Po takomto osviežení motora sa aj posádka číslo dva vybrala na benzínku číslo dva a na obed. Poobedný tréning bol zameraný na dlhé voľby postupov. Tento tréning bol dlhý a výživný. Všetci ho dokončili až za tmy. Po tomto výživnom výkone nasledovala chutná večera, porada, písanie článku a spánok.
